Prezidentské voľby

Právomoci slabé, ale honor veľký. Ak sa Fico dá na boj o prezidentskú stoličku, bude to jeho osobnostný boj, chce byť prezidentom z dôvodu posúvania hraníc svojej politickej kariéry. Ako premiér, tak ako každý iný premiér má stôl plný problémov a stále zväčšujúcu skupinu ľudí, v ktorých vnútro je plné nenávisti voči nemu. Musí robiť kroky, ktoré nie sú populárne, v niektorých prípadoch nevie ani on sám, či prinesú želaný efekt a keď v Nemecku naprší musí sa prechádzať po hrádzi, čo v jeho prípade je trocha uľahčené, či mnou odľahčené skutočnosťou, že povodie Dunaja dôverné pozná, nakoľko tam chodí behávať.

V každom prípade nevidím do jeho hlavy a neviem aké sú jeho túžby, neviem čo chce spraviť, dokonca na rozdiel od mnohých, čo píšu o ňom negatívne blogy, ja neviem, čo mal na raňajky, ani aké má papuče, a preto neviem či bude kandidovať, čo asi bude, ale neviem či vyhrá, čo nemusí, ale viem, že byť premiérom nie je jednoduchá vec a nie je to jednoduché niesť zodpovednosť pred voličmi. Odísť a nechať krajinu len tak po mne potopa, to sa už v našej politickej kultúre nenosí. Smer si to ako strana ani nemôže dovoliť, pretože ako každá štandardná demokratická politická strana, chce ďalej pôsobiť na politickej scéne, v ktorej aj tak nie je momentálne žiadna stabilná alternatíva. Keď chceme sa baviť o potope, tak jedinú potopu zatiaľ naozaj bravúrne zvládli strany súčasnej opozície, ktoré sa potopili samé a ako môžeme vidieť stále sa snažia dostať jeden druhého pod hranicu zvoliteľnosti.

Politické fabulácie neprajníkov z radov protihráča vždy budú mať domýšľavý a samozrejme negatívnym smerom skreslený charakter. Každý neprajník vidí len to zlé a ešte horšie chce spraviť a povedať. Nehľadá možnosti blížiace sa k realite, pretože neprajník svoju „realitu pozná", aj keď nie je zhodná so skutočnosťou. Preto aj Fico uteká za prezidenta, lebo realita je taká, že mu nič iné neostáva